Milí rodičia!

       Viem, že často nepočúvam, čo mi radíte, stále si chcem robiť po svojom. Keby to niekto robil mne, veľmi by som sa hnevala. Vy mi však stále odpustíte.

       Občas sa nahnevám a zasa by som očakávala, že ma pokarháte. Ale vy sa pousmejete a máte ma rovnako radi. Keď som chorá, bdiete pri mne, keď sa zraním, pofúkate kolená. Keď som smutná, utešíte ma.

       Niekedy zabúdam na „čarovné“ slovíčka. Preto vedzte, že vám ďakujem každým dňom. Každým usmiatym ránom, keď ma zobúdzate do školy, každou chvíľou, ktorú spolu trávime, každým obyčajným dňom.

       Bože, vďaka za dobrých rodičov.

Kristína Krupová

                                                            VI.B                                                                                                                                                         

NAŠE  TAJOMSTVO

Mami, ja ti chcem voľačo povedať,

k tvojmu sviatku niečo darovať.

Napríklad bohatú kyticu kvetov,

Aby si ma mala rada ešte veľa rokov.

Viem, že nie je jednoduché deti vychovať

a práve preto ti chcem tieto kvety darovať.

Mám ťa rada a ty to vieš,

ale viem aj to, že ma stále chrániť chceš.

Tuším, že sa často na mňa hneváš,

ale aj tak mi stále niečo dávaš:

lásku, radosť, múdrosť a dobrotu,

viem, že stále budeš pri mne blízko – tu.

                                                       Alena Drugová

                                                               VII. B

Slovo nad všetky slová

Slovo, ktoré počujem každý deň.

Slovo, ktoré od detstva vysloviť viem.

Slovo jednoduché a krátke.

Slovo, ktoré pristane každej matke.

Jej sa môžem so všetkým zdôveriť,

iba jej bude moje srdce veriť.

Mama mi aj vtedy rozumie,

keď vidí, že ma niečo sužuje.

Mama má pre mňa času nekonečne veľa,

dá mi všetku lásku, akú som vždy chcela.

Jej patrí vďaka za život môj,

s ňou vyhrávam svoj životný boj.

                                                           Beáta Cundrová

                                                                      VII. B    

JEDEN ČLOVEK  NA SVETE

Je iba jeden človek na svete,

čo nás má veľmi rád.

Zdá sa, že už o ňom viete,

Áno, je to otec náš.

Ten, ktorý každé ráno zavčasu vstáva

a ponáhľa sa do práce,

aby nám vždy mohol dať,

čerstvý chlieb a teplé koláče.

Je pravda, že občas vyhreší,

ale aj to patrí k životu,

no, keď nás drží za ruku,

v živote máme istotu.

Preto na ceste životom

nekráčajme sami.

Veď ruky máme dve –

držme sa otca aj mamy.

                                                              Miriam Basová

                                                               VII. A

Úprimné vyznanie

Keď sa ti úsmev na tvári objaví,

vzbĺkne vo mne plamienok bujarý,

no aj bez úsmevu máš iskričku v tvári,

vari sa tvoje ruky niekedy aj hrali?

A tvoja láskavá ruka,

ktorá ma večer pohladí,

Či aj moja raz bude taká?

Stvoriteľ mi to zaiste prezradí,

veď ani ty to nevieš mama,

či raz práve ja nebudem sama?

Jak lupeň ruže krehká si,

keď stojíš vonku pri dome

a dážď ti padá na vlasy,

počkaj ma chvíľu, už len moment,

nevytrať sa ako sen,

veď som len o ňom snila, žila preň.

Keď príde ťažká chvíľa,

ty prvá budeš pri mne stáť,

budem vedieť, že si tam a hľa,

už sa nebudem viac báť.

Koľkokrát si slzy ronila,

keď som ťa nespravodlivo súdila?

Vždy, keď ťa potrebujem si mi na pomoci,

či je to biely deň, niekedy aj v noci.

Mama, potrebujem ťa a veľmi,

tak navždy ostaň so mnou a uver mi.

                                                Monika Remetová

                                                         VII. A

SRDCE MAMY

Žijeme v čase, ktorý je charakterizovaný ako doba veľkého rozmachu, techniky a neohraničených možností nášho poznania. Lietame do vesmíru, o niekoľko sekúnd sa spojíme s človekom na opačnom konci zemegule, poznáme zákonitosti rôznych prírodných javov, klonujeme zvieratá ...

Napriek našej zdanlivej všemohúcnosti žije každý z nás svoje vlastné, obyčajné no jedinečné dejiny, na ktorých počiatku bije srdce obetavej a milujúcej mamy. Zvuk jej srdca je jedným z prvých zvukov, ktorý počujeme a jeho pomyselný tlkot nás sprevádza po celý život.

Sotva sa mi o mame a jej srdci podarí napísať niečo originálne, lebo v tomto smere ma už mnohí predbehli. Myslím si, že ak platí, že každý z nás si vytvára svoj vlastný svet patriaci len jemu, jeho uholným kameňom a stredobodom je srdce mamy, jej láska a obetavosť. Ona počula náš prvý plač, tešila sa z nášho prvého slova, bdela nad naším prvým krokom. Vďaka tomu, že sme verili v jej lásku, odhodlali sme sa ostať prvý deň v škôlke, lebo jej uistenie, že sa po nás vráti bolo dôležitejšie a silnejšie ako strach z veľkého neznámeho sveta, v ktorom sme odrazu ostali sami. A tak to šlo ďalej.

Fúkala naše rozbité kolená, dodávala nám odvahu, keď sme sa už-už chceli rozplakať. Tešila sa z našich úspechov a bola smutne - vážna pri našich prvých kotrmelcoch.

         A tak po úplne malilinkých „mamičkovských“ krôčikoch denno-denne skladáme skladačku našich životných osudov.

         Asi ťažko už niekto menší ako Boh stvorí niečo pre svet tak dôležité a väčšie ako srdce mamy. Ostáva nám už len prosiť, aby srdcia našich mám ostali vždy také, akými ich stvoril Boh.

          Lukrécia Golecová

                                                                                              VII. A

MAME, OTCOVI ...

Moja mamka – krásny kvet,

krajšia ako celý svet.

Kvetinku jej k sviatku dám,

a potom ju pobozkám.

Môj otecko – usilovný mravec,

spravil jednu geniálnu vec.

Zaľúbil sa do mamičky

a mali spolu tri detičky.

Mamka moja, ocko môj,

to je krásny lásky zdroj.

Obidvoch ich rada mám,

na líčka im pusy dám.

Nikola Ripičová

V. B

POKLADY

Mám ja doma dva poklady,

dobre znajú moje nálady.

Chovajú ma od malička,

jedným z nich je má mamička.

Moja mamka dobrá je sťa med,

láske jej sa nevyrovná celý svet.

Snažím sa jej pomôcť, keď je smutná,

vráti mi to a je vľúdna.

Za žiadnu inú by som ju nemenila,

lebo ona ma v bolestiach  porodila.

Moja mamka poklad je,

vždy sa na mňa usmeje.

Otecko je druhým pokladom,

postavil nám veľký dom.

Za mala pri mne neoddychoval,

na ruky ma stále brával.

Teraz sa o nás všetkých stará,

no nikdy nám nevyvára.

Starosti ho pripravili o čierny vlas,

no on veľmi, veľmi ľúbi nás.

Sú to moji rodičia,

aj keď na mňa pokričia.

Denne strážia moje kroky,

Už ozaj dlhé roky.

Kristína Grošková

V. B

VYZNANIE  MAME

Moja milá mama,

vždy si pri mne stála.

Musím sa ti priznať,

ale aj ti vyznať,

že ťa mám veľmi rada,

ako najvernejšieho kamaráta,

ale ešte stokrát viac,

tak ako hviezda mesiac.

Mamička moja najdrahšia,

ty si zo žien najkrajšia.

A teraz prijmi odo mňa,

krátke vyznanie pre teba:

Ja mám mamu, mamičku,

ráno varí kávičku,

izbu riadi, perie šaty,

ja mám mamu, poklad zlatý.

Keď to mama počuje,

hneď jej slza vyhŕkne:

„Toto tvoje vyznanie

mi navždy v srdci ostane,

nádherná to myšlienka,

zostane vo mne spomienka.“

Laura Remetová

V. B

DEŇ  MATIEK

Je jeden deň krásny,

keď sviatok majú mamky.

Ten deň je len raz v roku,

aj ja sa teším trochu.

Prekvapenie chystám s veľkou radosťou,

mamku obdarujem peknou kytičkou.

Poľné kvety zberám už od rána,

teším sa, rada bude moja mama.

Mamka moja, prajem ti všetko dobré len

a nikdy nezabudni na tento deň.

Nech vieš, že ťa mám veľmi rád

a to ti chcem aj dokázať.

Ján Šverha

VI. B

MAMA

Moja mamka najdrahšia,

ty si ruža najkrajšia.

Každého vždy pochopíš,

dobro pre nás vyprosíš.

Všetko čo máš, to nám dáš.

V chorobe sa postaráš,

Hoc´ celú noc nespávaš.

Hoci sme zlí, všetko odpustíš

a pred ockom zatajíš.

Za zdravie sa modlievaš,

svoju lásku rozsievaš.

Lenka Banasová

VI. B